Ruža v mytológii

Antika spája s kvetom ruže v prvom rade radosť, ďalej záhadnosť a mlčanlivosť. Latinský výraz sub rosa znamená „pod ružou”, čiže v prenesenom zmysle slova „tajne”. V starom Ríme bola ruža kvetom bohyne Venuše – ľudia verili, že ruža sa zrodila z Venušinej slzy.
Ruža je aj symbolom čísla päť, katolícka cirkev nazýva pátričky aj ružencom, a Ružencové slávnosti sa spájajú s trikrát piatimi epizódami zo života Panny Márie: s piatimi radostnými, s piatimi smutnými a piatimi slávnymi.
V heraldike patrí ruža medzi najčastejšie prvky erbov.
Pokiaľ ide o farbu ruže, tu sa zrodilo viacero predstáv. Podľa gréckej mytológie očervenela ruža vtedy, keď Afrodita, hľadajúc svojho milovaného Adonisa, stúpila na tŕň a kvapka jej krvi kvapla na lupienok ruže. Podľa iného výkladu Eva pri prechádzke rajskou záhradou pobozkala bielu ružu a tá sa od slasti začervenala. Ďalšia báj hovorí, že nešikovník Cupido rozlial červené víno, ktoré zafarbilo ružu na červeno. Aj z toho, že ruži narástli tŕne, vinia báje Cupida: raz, keď ovoniaval ružu, uštipla ho včela a on sa tak nazlostil, že vystrelil z luku do ružového kra – no a jeho šíp sa premenil na tŕň.
Podľa povesti z čias raného kresťanstva pred pádom prvých ľudí ruža nemala tŕne, a na červeno ju sfarbila krv, ktorú Kristus prelial na kríži.