Rodokmeň ženských vôní

I. Kvetinová vôňa:
Na medzinárodnej mape aróm polovica ženských vôní vychádza z kvetinových kompozícií. Kvetinová vôňa bola totiž po stáročia základom pre výrobu parfumov – veď príroda ju priam „núkala na tácni” – a je najrozšírenejšia ešte aj dnes.
1.Kvetinovo-zelená: Pre túto kreáciu je charakteristická svieža vôňa listov (vôňa chlorofylu, zeleného farbiva, ktoré hrá dôležitú úlohu pri fotosyntéze rastlín) a živice vyťaženej z irisov a najmä z niektorých rastlín iránskeho a afrického pôvodu (napr. galbanum).
2. Kvetinovo-ovocná: Nový typ vône, ktorý existuje asi 10 až 15 rokov. Kvetinové vône sú podfarbené nádychom arómy čiernych ríbezlí, ananásu, marhúľ a broskýň alebo jabĺk.
3. Kvetinovo-svieža: Ľahká vôňa, pripomínajúca jar arómou hyacintov, konvaliniek a kvetov pomarančovníka. Na občerstvenie sa k nej primiešava bergamota alebo iné citrusové kompozície, niekedy aj jazmín alebo vôňa čerstvých bylín.
4. Kvetinovo-kvetinová: Skladá sa z radu prírodných kvetov. Najcharakteristickejšou zložkou je ruža a jazmín, no často sa do nej pridáva aj ylang-ylang, narcis, tuberóza, kosatec a klinček, ktoré vyvolávajú dojem čírej kvetinovej vône.
5. Kvetinovo-aldehydová: aldehyd je bezfarebná, ťažko rozpustná chemická zlúčenina, vznikajúca pri oxidácii alebo dehydrogenizácii primárnych alkoholov. Mastné aldehydy sa začali vo voňavkárstve využívať v dvadsiatych rokoch 20. storočia a spôsobili doslova revolúciu, pretože úplne novým spôsobom ovplyvnili rozptyl vône. Najprv boli aplikované pri kvetinových parfumoch, neskôr aj pri cyprusových.
6. Kvetinovo-sladká: Tieto ťažké, intenzívne vôňové kreácie, ktoré sa zrodili na začiatku 20. storočia, sú známe aj ako florientálnv parfumérsky smer. Tento smer potom zapadol na viacero desaťročí do zabudnutia, až koncom sedemdesiatych rokov prišiel znova do módy. Kvetinovo-sladká kompozícia, ktorá sa skladá z najťažších kvetinových vôní, je prechodným stupňom k ešte ťažším vôňam, k orientálnemu srneru.

II. Orientálna vôňa:
Kompozícia orientálnych vôní vyvoláva predstavu rozprávkového Ďalekého východu, sladkých balzamov a štiav Arábie, vzácnych korení Indie. Zaujímavé, že najväčšej obľube sa neteší vo východných krajinách (napríklad v Japonsku vôbec nie je dopyt po ťažkých vôňach), najpopulárnejšia je v Európe a v Spojených štátoch amerických.
1. Orientálno-ambrová: V tejto kompozícii sa k citrusovej vôni primiešava sladká vanilková ambra. Od začiatku osemdesiatych rokov sa vyvinul nový smer – citrusová vôňa dopĺňaná zelenými a koreninovými vôňami, ku ktorým sa ešte primiešavajú aromatické prvky sladkej ambry.
2. Orientálno-korenistá: Popri korenistej vôni klinčeka, muškátového orecha a škorice v nej cítime aj trpkasté, orientálne vône, ako je vôňa suchého dreva, ambry a iné animálne vône. Na zdôraznenie ženského charakteru sa pridáva veľká dávka kvetinových vôní: jazmín, ylang-ylang a vybrané salicyláty. Existujú aj niektoré výslovne mužské vône, ktoré sú komponované na tej istej báze.

III. Cyprusová vôňa:
V prvom rade si objasnime, že je rozdiel medzi dvoma podobnými výrazmi, ktoré si ľahko možno popliesť – medzi cyprusom a citrusom.
Pestovanie týchto rastlín je veľmi rozšírené v mediteránnych oblastiach kvôli dužinatým, šťavnatým plodom. Kolískou citróna, ktorý patrí medzi citrusové plodiny, sú južné svahy Himalájí, a v Európe je známy od čias Rímskej ríše. Mandarínka a sladký pomaranč pochádzajú zo Zadnej Indie. Plod grapefruitu má horkastú chuť.
Cyprusová a citrónová vôňa nie sú však celkom totožné s cyprusovými a citrusovými rastlinami – ide o špecifické kompozície. Cyprusová vôňa môže byť príznačná tak pre ženské, ako aj pre mužské voňavky, citrus je skôr mužská vôňa.
Pomenovanie chypre, čiže cyprus, pochádza od Francoisa Cotyho. Tento veľmajster voňavkárstva 20. storočia skomponoval vôňu Cyprus roku 1917 a vyrábal ju prevažne zo surovín pochádzajúcich z oblasti Stredomoria. Pomenovanie je zrejme odvodené od ostrova Cyprus. (A meno ostrova Cyprus pochádza z gréckeho kúpris čiže cyprus!) Pre Cotyho kompozíciu je typická vôňa citrusovníkov a kontrastná aróma machov z dubového kmeňa. Ďalšou obľúbenou základnou surovinou na jej výrobu je bergamotový olej a pačuli.
Pačuli nie je len názov lacnej, prenikavej voňavky, ale aj pomenovanie silne voňavej silice získavanej z bielokvitnúcej tropickej rastliny. Domovom pačuli je India, Barma (Mjanmarsko) a Malajzia. V niektorých krajoch, napríklad v Číne, ho pestujú kvôli silici.
1. Cyprusovo-ovocná: Ťažká, výrazne aromatická ovocná vôňa, ktorej hlavnou zložkou je broskyňa.
2. Cyprusovo-kvetinovo-animálna: Táto kompozícia je rovnako úspešná medzi mužmi i medzi ženami. Animálne zložky vyžarujú ženskosť, trpkastá vôňa kože má zas mužský charakter.
3. Cyprusovo-kvetinová: Kedysi výrobcovia zlepšovali túto cyprusovú vôňu gardéniou, od sedemdesiatych rokov udáva jej základný tón vôňa ruže. Mieša sa aj s pačuli.
4. Cyprusovo-svieža: Do tejto podskupiny patria cyprusové kompozície čistej vône. Taká bola aj Cotyho pôvodná kompozícia Chypre/Coty.
5. Cyprusovo-zelená: najľahší variant cyprusových vôní. Najčastejšie je podfarbená trpkastou jedľovou vôňou.