Psychológia parfumu

Čo to znamená v súvislosti s vôňami? Novorodenec ešte nevidí, vníma nanajvýš svetelné záblesky, takže sa musí spoliehať na iné zmyslové orgány. Tesné spojenie medzi matkou a jej dieťaťom sa okrem telesnej blízkosti (hmat a chuť) umocňuje práve vôňou. Malé dieťa reaguje najživšie na vôňu matkinho tela. Keď ho matka dojčí, zaborí si tváričku do pachových žliaz okolo prsnej bradavky. Príjemný pocit je vzájomný. Vôňa bábätká je každému príjemná, každá matka pozná typicky sladkú detskú vôňu a mimoriadne ju blaží vôňa vlastného dieťaťa. Keď si ho môže privinúť k sebe, je to pre ňu zdroj radosti. Vôňa dieťaťa teda posilňuje materský pud a „materská vôňa” zas prispieva k pocitu spätosti s matkou a k pocitu istoty, ktoré sú pre malé dieťa nepostrádateľné .
Či je nejaká vôňa dobrá alebo zlá, či vyvoláva pozitívne alebo negatívne reakcie, nie je objektívna záležitosť, je to výsledok dlhodobej skúsenosti. Podobne ako množstvo iných vecí, od rodičov a iných autorít „odkukáme” aj to, nad čím zhnusené krčia nosom a čo s pôžitkom ovoniavajú. Okrem toho rozdielne kultúry vnímajú pachy rozdielne: u človeka z Ďalekého východu nevzbudzujú príjemný alebo odpudzujúci pocit tie isté vône a zápachy ako u Európana. Stupne škály od vône po smrad nevnímajú rovnako ani jednotliví ľudia – majú na to vplyv určité osobné skúsenosti a často i podvedomé spomienky. Istá vôňa, hoci nie je práve najpríjemnejšia, sa môže pre niekoho spájať s čímsi pozitívnym, niekto zase môže mať negatívny vzťah k vôni, ktorú väčšina vníma ako lahodnú. Vždy je to podmienené našou osobnosťou, rodinou, kultúrnym prostredím, našou minulosťou a zážitkami.
Kto by nepoznal ten povznášajúci pocit, keď po dlhej a chmúrnej zime prvý raz pocíti jemnú, prirodzenú vôňu zeme, zvestujúcu blízkosť jari? A možno dokonca nielen zem, ale aj naša „matka” Zem má nejakú vôňu. Ruskí kozmonauti si so sebou brali do vesmíru malý flakón so silicou – ktovie, či preto, aby im pripomínala vôňu zemegule. Pekný príklad, akou dôležitou súčasťou pocitu domova je pre každého vôňa.
Eric Berne, autor známeho diela Ľudské hry , vyslovil v inej knihe zaujímavú hypotézu o „vôňach bez vône”: „… človek sústavne naráža na jemné chemické podnety, ktoré si neuvedomuje, no predsa ovplyvňujú jeho citové reakcie a okrem toho v rozličných situáciách aj jeho rozličné správanie voči rozličným ľuďom. Hoci môžu existovať (dnes ešte nepoznané) receptory na zachytenie takýchto popudov, možno povedať, že náš čuchový systém ich zvládne aj sám. Podobné popudy nazývam „vôňami bez vôní”. Nemáme rukolapný dôkaz o skutočnej existencii vôní bez vône, no keby predsa len niečo také existovalo, potom by sa stali pochopiteľnými mnohé prejavy správania, ktoré na základe nášho dnešného poznania považujeme za nepochopiteľné alebo nevysvetliteľné.”
Často teda nie sme si na čistom, prečo nás nejaký človek priťahuje – či si nás podmanil zovňajškom, postavou, osobnosťou alebo niečím iným. Isté je však jedno: špecifická telesná vôňa toho druhého, príznačná jedine preňho, v spojení s voňavkami, podvedome pôsobí na city a sexuálnu príťažlivosť. Kozmetický priemysel si toto všetko dobre uvedomuje. Celá výroba voňaviek sa zakladá na starostlivo vypočítaných čuchových podnetoch, počíta s tým, že cez ne vznikne vzájomná sexuálna príťažlivosť. Zacitujme si zase Ruedigera Dahlkeho: „Schopnosť vnímať vône sa vyrovná intenzite duševných zážitkov. K prvému kontaktu dochádza, keď sa nám stretnú oči, pomocou hlasu spoznávame toho druhého a prostredníctvom čuchu sa zbližujú telá. Keď sa zoskupia viacerí cudzí ľudia, spočiatku sa len obozretne oňuchávajú, až potom sa zoznámia bližšie. Naši predkovia pred miliónmi rokov robili to isté. Keď sa nám napríklad niekto nepáči pre jeho výzor, jednoducho sa mu nenápadne vyhýbame. No ak nás odpudzuje jeho telesný pach, tak vzniká skutočne hlboká antipatia… O tom, aká dôležitá je príjemná vôňa nášho partnera, svedčí aj obrovský rozmach parfumérskeho priemyslu. Pracuje takmer výlučne s kvetinovými vôňami, pretože tie nepôsobia na intelekt, ale bezpečne idú po stopách prapôvodného podvedomia.”
Možno teda povedať, že sa do seba zaľúbia dve vône?
„Ľavá nozdra mojej milej je piatou bránou mojej lásky a našej túžby; Aj cez ňu vstupujem do tela mojej milovanej; jemne vstupujem svojou chlapskou vôňou; Vôňou svojej túžby, ktorá Madeleine opojí. Pravá nozdra je šiestou bránou mojej lásky a našej rozkoše. Ty čo pocítiš potom spolu so svojím druhom vôňu mojej rozkoše; A spleť našich vôní, ktorá je mocnejšia a sladšia než rozkvitnutá jar. Zdvojená brána nozdier; Zbožňujem ta, zázračnicu toľkých výparov a vôní, ponúkajúcu tú najkrehkejšiu radosť. “