Parfum ako kolínska voda

Slovo voda je zavádzajúce, pretože kolínska obsahuje prevažne alkohol. I ked sa výraz Kolnisch Wasser stal medzinárodným, každý si ho preložil do materinského jazyka: Eau de Cologne, kolínska voda atď. Každému z týchto výrazov v podstate rozumieme, ale predsa len francúzsky výraz – hoci možno nespravodlivo – je najviac rozšírený.
Sprvoti každý výrobca parfumov nazýval svoju vlastnú vôňu farina podľa talianskeho holiča Giovanniho Maria Farinu, ktorý prišiel roku 1709 do Kolína, aby tam skúsil šťastie. Spočiatku sa zaoberal obchodovaním s umeleckými predmetmi a hodvábom. Neskôr začal destilovať voňavé byliny. K jeho menu sa viaže vynájdenie dnešnej kolínskej vody. Jeho „gebuzinu” tvorili tieto zložky: citrón, horký pomaranč a matový olej, ďalej bergamota (ovocie podobné hruške), medovka, mäta, palina, šalvia, materina dúška, fialka, levanduľa, klinček, pomarančový kvet, ružové lupene, muškátový oriešok, cejlónska škorica, pomarančová a citrónová kôra a gáfor. On sám svoju vôňu nazval kráľovninou vodou (aqua delia regina). Jej výroba bola veľmi zdĺhavá a vyžadovala si komplikované zariadenie. Vzhľadom na vysoké výrobné náklady bola drahá, takže si ju mohli dovoliť iba dámy z majetnejších vrstiev. Názov po meste Kolín dostala až roku 1741, keď sa firma Farina rozrástla a zriadila si v Paríži sklady.Prvá kolínska voda teda pochádza od brehov Rýn a, z mesta, ktoré založili Rimania roku 50 n. l. pod názvom Goloma Agnppinensis na počesť manželky cisára Claudia a Nerónovej matky Iulie Agrippiny (15-59 n. l.); Agrippina sa narodila vo vojenskom tábore na tom mieste. O tyranovi, márnotratníkovi a zbožňovateľovi vôní Nerónovi sa hovorí všeličo, no málokto vie, že Agrippina dala otráviť svojho manžela, ktorý bol zároveň jej strýkom, aby získala trón pre svojho syna z prvého manželstva. Za tento „záslužný” čin sa jej podozrievavý syn v strachu o moc „odmenil” tak, že ju dal zabiť.
Kým v stredoveku bolo mesto Kolín známe svojou mohutnou katedrálou, po Farmovom výtvore mu priniesla slávu voňavá „voda”. O jej šírenie a slávu sa vo veľkej miere postarali francúzski vojaci, ktorí boli počas sedemročnej vojny (1756-1763) ubytovaní v tomto meste.
Ku kolínskej vode sa viaže viacero legiend. Udajne si ňou liečil „opicu” aj írsky dramatik, autor úspešných veselohier Richard Sheridan (1751-1816). Niet sa čo čudovať, veď ide o alkoholový prípravok! Jej prívržencom bol aj cisár Napoleon: údajne ju konzumoval s kockovým cukrom a každý deň si ňou polieval hlavu i plecia. (Zdá sa, že títo páni nebrali do úvahy upozornenie „len na vonkajšie použitie”, ani mieru aplikácie.)
Podnik Farinovcov prekvital. Mnohí členovia rodiny sa presťahovali do Paríža, kde skúšali šťastie vo voňavkárskom priemysle. Roku 1860 ich podnik prevzali dvaja Francúzi -bratranci Armand Roger a Charles Gallet, ktorí založili firmu Roger & Gallet. Bola to prvá moderná továreň na výrobu parfumov a nachádzala sa na predmestí Paríža v Levallois-Perret. Tým sa začala datovať „vláda” Francúzov vo voňavkárskom priemysle.
Potom sa začali rozlišovať významy slov parfum, kolínska a toaletná voda.
Tu sa žiada poznamenať, že hoci dodnes sa diskutuje o skutočnom vynálezcovi kolínskej vody, v užšom zmysle je názov Kolnisch Wasser jedinečným výrobkom s ochrannou známkou. Kolínsku vynašiel roku 1695 Milánčan Giovanni Paolo Feminis, ktorý sa usadil v Kolíne. Ochrannú známku vymyslel jeho potomok Giovanni Mario (Jean-Marie) Farina. V každom prípade sa vyrába zo základnej vône mošusu alebo ambry (sú to živočíšne, nie rastlinné sekréty!), ku ktorej sa pridáva nerol, bergamota, drevo, citrón, céder, pomaranč.
Nemožno sa nezmieniť o najslávnejšej kolínskej, významnom produkte nemeckého voňavkárskeho priemyslu: je to 4711, ktorá sa objavila takmer o sto rokov neskôr ako prvá kolínska voda. Príbeh tejto slávnej voňavky sa začal koncom 18. storočia; 8. októbra 1792 sa v Kolíne nad Rýnom konala svadba istého Wilhelma Mulhensa, obchodníka.
Medzi svadobnými darmi sa nachádzal naoko skromný, jednoduchý dar istého kartuziánskeho mnícha – tajný recept na výrobu aqua mirabilis, teda zázračnej vody. Mulhens rýchlo rozpoznal skutočnú hodnotu receptu, a preto si na ulici Glockengasse otvoril malú dielňu, kde na základe darovaného receptu produkt vyrobil.
Mulhens roku 1803 vyhlásil názov farina za chránený. Keď sa prvá Kotnisch Wasser objavila v drogériách, pre jej občerstvujúce účinky ju istý čas nazývali aqua mirabilis.
Potom čo francúzske revolučné vojská obsadili oblasť Rýna, vojaci svojim milým posielali domov voňavé vodičky, ktoré nazvali Eau de Cologne. (Mimochodom, francúzski vojaci zohrali významnú úlohu pri šírení kolínskej už aj predtým, počas sedemročnej vojny.)
Ale až o dve generácie neskôr, roku 1881, dal vnuk Ferdinand Mulhens podniku meno „Eau de Cologne & Parfumérie Fabric Glockengasse 4711 gegenuber der Pferdepost von Ferdinand Mulhens”, čo znamená: „Továreň na výrobu Eau de Cologne a parfumov, Glockengasse číslo 4711, oproti konskej pošte Ferdinanda Mulhensa.”
Ešte stále sme však nevysvetlili, ako vzniklo charakteristické číslo 4711. Roku 1796 istý francúzsky veliteľ, generál Daurier, nariadil, aby sa v Kolíne očísloval každý dom, a tak sa získal lepší prehľad o tom, kde sú ubytovaní vojaci. Dom na Glockengasse dostal číslo 4711. No a Ferdinand Mulhens prišiel s nápadom, aby sa toto číslo uvádzalo pred názvom „rodinnej” kolínskej vody, čím sa mala odlíšiť od ostatných podobných voňaviek. Kvôli reklame dal toto číslo roku 1875 opatriť ochrannou známkou. O šesť rokov neskôr ho začal uvádzať aj v názve firmy.
Presné zloženie 4711 je dodnes prísne chráneným tajomstvom; sú známe len jej hlavné zložky: olej z citrusových plodov, rozmarín a levanduľa. Zmes sa rozpúšťa v 85-percentnom čistom liehu a nechá sa zrieť, kým nie je cítiť charakteristickú vôňu.
Dlho to bola iba jedna z obľúbených „zázračných vôd”, ktoré sa používali vnútorne i navonok. Veru, aj vnútorne, pretože v 18. storočí sa bežne používala ako zázračný elixír. Návod na použitie bol uvedený na etikete každej fľašky, okrem toho sa uvádzal aj presný popis účinkov. Napríklad: na vnútorné použitie majú mladiství zmiešať 20 – 30 kvapiek a starší 50 – 60 kvapiek s vodou alebo vínom; má dobrý účinok na srdcové ochorenia, bolesti hlavy sa zas odstraňujú pomocou inhalácie kolínskej.
Zmena nastala až vďaka Napoleonovi – ktorý, ako sme už uviedli, bol milovníkom voňaviek. Ten nariadil, že ak sa má kolínska užívať ako liek, musí sa udať aj presné zloženie. Rodina Mulliensovcov sa samozrejme zdráhala vydať tajomstvo prípravy kolínskej, a preto vytvorila jej nový „imidž”. Odvtedy sa stala tzv. toilette mater, toaletnou vodou, ktorá má slúžiť na potlačenie telesných pachov – teda voňavkou. Na základe toho sa nemuselo prezradiť tajomstvo jej výroby. Čoskoro si ju obľúbili príslušníci najbohatších rodín a stala sa známou na celom svete. Získala množstvo ocenení na výstavách; medzi jej užívateľov patrili aj ruský cár a waleský princ či významné osobnosti zo sveta umenia – Richard Wagner a Johann Wolfgang Goethe. Na čoraz populárnejšiu voňavku roku 1900 pridali nápis: Made in Germany. Jej úspech trvá dodnes, 4711 sa vyváža do šesťdesiatich krajín.
V priebehu dvesto rokov sa zmenila etiketa aj fľaštička. Spočiatku bol na nej čierno-biely nápis, ktorý sa len ťažko dal odlíšiť od konkurenčných výrobkov. Dnešná farebná kombinácia -tyrkysová a zlatá – sa používa od roku 1881 a je
nezameniteľným poznávacím znakom výrobku. Na začiatku 19. storočia sa kolínska predávala ešte v tzv. Rosoliho fľaštičkách, vysokých, okrúhlych zelených nádobkách, podobných téglikom na lieky.
Tmavá farba fľaštičky chránila obsah pred nepriaznivými účinkami svetla. Tieto fľaštičky sú i dnes veľmi vyhľadávaným darčekom. Tzv. Molanusove fľaštičky dostali svoj názov po výrobcovi voňaviek Petrovi Heinrichovi Molanusovi, ktorý ich vynašiel roku 1820. Fľaštičky sú vďaka novému dizajnu lepšie skladovateľné, lepšie využiteľné a hlavne zmestí sa na ne väčšia etiketa; tá sa používa dodnes.
Od roku 1800 sa veľká pozornosť venovala reklame tejto voňavky; koncom 19. storočia sa na spopularizovanie 4711 používali hlavne maľby s mnohými sloganmi. Napríklad: 4711 nemôže nikdy chýbať alebo 4711 je svetoznáme číslo atď.
Vývin sa napriek zachovaniu pôvodnej vône nezastavil. Roku 1993 sa tento výrobok rozšíril o celý rad produktov – dostať ho aj ako sprchový šampón a dezodorant (vo forme spreja).
Ak sa niekedy ocitnete v Kolíne, nezabudnite si pozrieť dom číslo 4711 na Glockengasse, kde je obchod so suvenírmi a výstava o histórii tejto voňavky. Budova sa nachádza v centre Kolína medzi katedrálou a trhom (Neumarkt), oproti opere. Najbližšia stanica metra je vzdialená iba dve minúty odtiaľ, na Appelhofplatzi. Každú hodinu tu vyhráva zvonkohra -historické figúrky na koňoch – melódiu Marseillaisy.