Od lacného pačuli po pekelne drahý parfum

Čiastočne to zapríčiňujú ceny surovín. Prvotriedne kvetinové oleje a najmä vonné látky živočíšneho pôvodu dosahujú v dôsledku vzácneho výskytu, vysokých pestovateľských a spracovateľských nákladov niekedy skutočne horibilné ceny. Len si spomeňme na jednu z najvzácnejších vôní sveta, na pižmo, a predstavme si, aké obtiažné je dostať sa k troške tejto bizarnej látky. Alebo, povedzme, bulharský ružový olej, ktorého kilogram stojí do 10 000 mariek (pre porovnanie: trhová cena santalového oleja je toho času 690 mariek). A nezabúdajme, že na ten jeden kilogram treba vylisovať za nákladné auto materiálu. Spomínali sme napríklad aj zdĺhavé spracovanie jazmínu, ktorý je rovnako drahý. Podobne je to aj s extrémne vysokou cenou zlata a slonoviny. Osobitnou kapitolou je „najdrahší parfum sveta”, ktorého hlavnou zložkou je takisto pekelne drahé „kadivo”. O chvíľu si o ňom povieme viac.
Cena parfumov narastá ďalej tým, že nákladné a mimoriadne náročné je nielen získavanie jednotlivých zložiek, ale aj výroba komplexnej vône. Kým taká kompozícia „zaznie”, často sú potrebné aj roky práce a pokusov. Práca tvorcov parfumov je jedinečná, majstrovská činnosť.
Keď je vôňa už napokon zostavená, samotná výroba vyžaduje ďalšie nespočetné a komplikované postupy. A tak si môžeme predstaviť, práca koľkých ľudí sa skrýva za malým flakónikom parfumu!
Okrem toho u parfumov neplatí výhodnosť väčšieho balenia. Načatý, otvorený parfum sa nedá dlho skladovať, treba ho jednoducho minúť. Čím väčšia fľaska a čím šetrnejšia spotreba, tým väčšie je nebezpečenstvo, že obsah stratí na kvalite.
Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje cenu, sú náklady spojené s uvedením výrobku na trh, s marketingom a reklamou – môžu vyskočiť aj na milióny dolárov. Predstavte si len fantastické honoráre supermodeliek, ktoré majú parfum propagovať. Samozrejme, aj tie sa zahŕňajú do ceny parfumu, aj za ne platí spotrebiteľ.
Napriek tomu je trh s kozmetikou – vrátane svetového trhu parfumov – nesmierne silnou a životaschopnou, spoľahlivou zložkou konzumnej spoločnosti. Podľa štatistických údajov z roku 1997, publikovaných začiatkom roku 1999, asi 360 miliónov obyvateľov Európskej únie spotrebovalo za 108 ecu kozmetických prostriedkov na hlavu. Roku 1998 len v Nemecku minuli ľudia za kozmetické výrobky 17,1 miliardy mariek, z toho šlo 1,315 miliardy mariek na dámske parfumy.
Rozličné spotrebiteľské štatistiky a ceny parfumov jednoznačne dokazujú, že ženy celého sveta vždy vďačne prinesú hmotné obete za to, aby boli ešte príťažlivejšie.