Jazmín

Jazmín je vždy zelený alebo opadavý krík s voňavými kvetmi. Pochádza zo subtropických krajov.
Hinduisti pletú z jazmínu vence, počas sviatkov a náboženských obradov posýpajú chrámy jeho vonnými vetvičkami. V Číne od dávnych čias aromatizujú jazmínom čaj.
Vyše 400 rokov sa jazmín pestuje aj v južnej Európe, najmä tzv. ázijský biely jazmín. Pri výrobe parfumov sa používa tzv. indický alebo arabský jazmín.
Jazmín sa dostal do Európy z Perzie v šestnástom storočí. V súčasnosti sa pestuje najmä v južnom Francúzsku, v okolí voňavkárskeho mesta Grasse. Kordóny jazmínových kríkov lemujú terasy visutých záhrad. Obdobie zberu trvá od začiatku augusta do konca októbra. Roľníci vlastnia často iba dvesto kríkov – toľko ich môže vlastnými silami obrobiť jedna rodina, pretože kvety treba zberať denne. Je to tvrdá robota, jeden človek nazbiera za deň najviac ak tri až päť kilogramov. Do poludnia zmiznú z polí všetky kvety, ale do druhého dňa sa opäť belejú. Kvety sa musia okamžite spracovať, lebo keď začnú vädnúť, strácajú na vôni.
Na miestach, kde sa jazmín spracúva, to už nevyzerá tak idylicky. Kvety idú na rošty umiestnené v extrakčných nádržiach, a potom sa cez rieto rošty prepúšťa rozpúšťadlo, napríklad petroléter. Následne sa vôňami nasýtené rozpúšťadlo destiluje. Výsledným produktom je Jasmin Concret (kompaktný, hustý jazmín). Alkoholovou extrakciou sa získava Jasmin Absolut. Touto viacstupňovou, nákladnou metódou sa z veľkého množstva kvetov vyťaží mizivý podiel absolútneho jazmĺnu. 8000 kvetov váži dovedna iba jediný kilogram. Z jednej tony sa získa dva a pol kilogramu coneretu, z 2,3 kilogramu coneretu je napokon jeden kilogram absolútneho.
Prirodzene, že úroda z okolia Grasse nepostačuje na to, aby uspokojila svetový dopyt po absolútnom jazmíne. Celkom iné sú parametre pestovania jazmínu v strednom a východnom Maroku. Tam obrobia najmodernejšími metódami vyše dvesto hektárov sadeníc.V čase zberu vyrukuje na polia všetko od najmenšieho po najstaršie.