Flakóny a Stredovek

Umenie tejto epochy obohatilo kultúrne dedičstvo ľudstva prekrásnymi výtvormi – románskymi a gotickými katedrálami. Na druhej strane dominantné postavenie cirkvi a kresťanského náboženstva, dokonca nadvláda cirkvi bránila rozvoju vedy a techniky; tieto sféry nevyhovovali jej ideológii, lebo nové objavy mohli ohroziť jej moc. Spomeňme len inkvizíciu a násilné prenasledovanie kacírov v 12. až 16. storočí. Obeťou inkvizície sa stali mnohí nevinní, dnes by sme povedali „inak rozmýšľajúci” ľudia; obvinení z bosoráctva skončili po ukrutnom mučení na hranici. Autodafé (verejné upálenie) ukončilo aj život Giordana Bruna roku 1600, pretože sa odvážil hovoriť o nekonečnom vesmíre a iných svätokrádežných vedeckých zisteniach.
Cirkev, ktorá mala v stredoveku veľkú moc, si tvrdo bránila svoje pozície pred vynaliezavými ľuďmi. Kde by bola jej moc (a peniaze), keby ľudia začali pochybovať a skúšať „diablove vynálezy”, keby namiesto viery v Boha začali veriť svojej vynaliezavosti, kreativite, múdrosti?!
Nielen veda bola nepohodlná a odsúdeniahodná, ale aj obyčajné každodenné radosti – medzi nimi aj jemné vône a tisícoraké možnosti skrášľovania. Užívať si a tešiť sa z pozemského života? Ešteže čo! Až na druhom svete. Ale duchovenstvo sa pritom farizejsky staralo o svoje potešenie. Preto povolilo výrobu aromatických vôd výhradne v kláštoroch, kde ich pripravovali mnísi a mníšky. V kláštorných záhradách pestovali rôzne koreniny a úžitkové rastliny, z ktorých vyrábali lieky a experimentovali s nimi. Ani výroba zlata v dielňach alchymistov nebola zakázaná. Samozrejme, priaznivý výsledok by zase len obohatil cirkev!
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je pochopiteľné, že o používaní parfumov v stredoveku, ani o výrobe skla či flakónov – ktorá si vyžadovala nové technické postupy alebo aspoň prebratie výrobných spôsobov z Východu – nevieme podať podrobnú informáciu.
V Európe sa používanie parfumov ako úžitkového tovaru zatlačilo do pozadia až do obdobia križiackych výprav; v týchto „temných” storočiach sa nevyrábali ani fľaštičky či flakóny na parfum. Na druhej strane priznajme, že napríklad už spomínaná „uhorská voda” sa rozšírila ešte na začiatku stredoveku a križiacke výpravy – ktoré mali na používanie parfumov priaznivý vplyv – sa udiali tiež v týchto storočiach!
Z obdobia medzi 6.-13. storočím sa zachovalo len veľmi málo sklených predmetov „made in Európa” aj preto, že chudobnejšie vrstvy si ich nemohli dovoliť a šľachta uprednostňovala orientálne výrobky. Dokladom toho je aj krásna perzská fľaštička z 11. storočia, ktorá sa dostala do Európy.
Majstrami vo výrobe flakónov a fľaštičiek boli Arabi. Keďže islamské náboženstvo zakazuje zobrazovanie živých bytostí, do popredia sa dostala ornamentika. V svätej knihe moslimov Koráne (7. storočie) je napríklad zmienka o mošuse (v sanskrte pižmo), ktorý bol v arabskom svete obľúbený. V 8. storočí sa rozšírila destilácia ružovej vody. Z tohto obdobia sa zachovali typické arabské lilmené a sklené nádoby na parfum a kovové flakóny. Arabi ďalej rozvíjali metódy destilácie, a tak sa značne zlepšila kvalita parfumov.
Zo stredoveku treba vyzdvihnúť ešte byzantské sklo: z Byzantskej ríše s hlavným mestom Konštantínopolom sa zachovalo množstvo malých fľaštičiek na parfum.