Prinášame vám jeden z najpútavejších príbehov, ktoré napísali čitateľky časopisu Woman Magazín.
Slečna Incredible Me
napísala Mária Bartošová
Začalo sa to na firemnej párty. Bola tam, samozrejme, aj Soňa, šéfova pravá ruka a moja kamarátka. No a ja, sivá myška, zamestnanec tretej kategórie, keďže som nepatrila bezprostredne do šéfovho najužšieho tímu. A bola časy, keď som po tom túžila, a to hneď z dvoch dôvodov. Jednak som sa cítila na viac, ako robiť firemného poskoka (i keď svojho času ma Soňa presvedčila o mojej predurčenosti pre tento flek) a navyše, čo bol dôvod ešte silnejší, túžila som sa dostať do blízkosti Gregora – šéfovho zástupcu, neuveriteľne šarmantného muža, povestného galantnosťou, úctivosťou, ale aj uzavretosťou a priam nedobytnosťou. Snívala o ňom nejedna kolegyňa a ako som sa neskôr presvedčila, aj Soňa. Zradkyňa!
Všetko som pochopila až oveľa neskôr, dnes sa už nad tým pousmejem, hoci vtedy mi všetko jedno nebolo. Gregor bol mužom, akého v seriáloch typu Sex v meste či Zúfalé manželky zvyknú označovať ako „Pána Božského“. Nemám síce tento prívlastok príliš v láske, ale na neho sedí ako uliaty. Mňa očaril na prvý pohľad. A hneď som to zavesila na nos Soni – vtedy najlepšej kamarátke. Dala som na ňu, bola šikovná a vypracovala sa až na osobnú asistentku šéfa, povestného svojou náročnosťou. Soni sa pri mojom „priznaní“ blysli v očiach zlovestné ohníčky, ktoré som si však vo svojej zaslepenosti vysvetlila skôr ako známku dojatia. Dovtedy som dbala na svoj výzor, avšak zaľúbenie spôsobilo, že som si na svojom outfite dala záležať oveľa viac. Mala som v šatníku zopár skvelých kúskov a časť úspor padla na najnovšie vychytávky, len aby som Gregora očarila, ak by sme vo firme na seba náhodou narazili. No a nechýbala zvodná, očarujúca vôňa Incredible Me. Bola mojím objavom mesiaca, s každou kvapkou som sa cítila oveľa ženskejšia a neodolateľnejšia.
Gregor mi nedal spávať, nenašla som však odvahu priblížiť sa k nemu a dať najavo aspoň gram svojich sympatií a obdivu. Soňa ma neúnavne informovala o záplave jeho obdivovateliek, postupne o ňom vravela s čoraz väčším opovrhnutím a začala ma presviedčať o tom, akí sú muži sexisti, ako diskriminujú ženy a ako sa ženy nemajú dať… Začala ma zásobovať článkami zo ženských časopisov, v ktorých som našla návody na to, ako mužov treba dobehnúť, vybabrať s nimi a pekne im to natrieť…
Manipulátorka Soňa prikladala polienka do ohňa spaľujúcich pochybností, presviedčala ma, že krásne ženy sú len hračkami v rukách úspešných mužov, ktorí si prostredníctvom nich zvyšujú kredit, či ich využívajú a zneužívajú ako prostriedok, pomocou ktorého sa dá priamo či nepriamo dopracovať k tučným ziskom a že takéto ženy stratili identitu, slobodu, samostatnosť… Postupne ma presvedčila, že upravená žena s kultivovaným zovňajškom je vlastne ponižovaná, diskriminovaná, využívaná, jej rola je zredukovaná nanajvýš na rolu ozdoby a milenky, ktorú možno hocikedy odkopnúť, v lepšom prípade na rolu slúžky, ktorá má akurát tak porodiť deti, a potom všetkým zabezpečovať maximálne pohodlie…
Ani neviem ako, ale postupne sa mrazivé šteklenie v mojom bruchu, keď som zahliadla Gregora, menilo na stupňujúcu sa nenávisť k celému mužskému pokoleniu. Všetky značkové handry a topánky som porozdávala kamoškám, dnes si s hrôzou uvedomujem, že medzi nimi boli aj nádherné nadčasové lodičky od Manola Blahnika a úžasný kostým, čo som si doniesla priamo z Paríža, ako aj niekoľko kabeliek, ktoré nikdy neboli out a každému vyrážali dych… Sestre som vysypala na posteľ hŕbu svojich kozmetických skvostov – rúže, očné tiene, mejkap – a dokonca jedinečnú a obľúbenú vôňu Incredible Me… Túto skvostnú kozmetickú kolekciu som jej s opovrhnutím hodným všetkého, čo i len trochu zaváňalo ženstvom, veľkoryso vrhla k nohám, nech si s tým urobí čo chce. „Pre mňa za mňa to vyhoď do koša, mne je to na nič,“ odvrkla som na nevyslovenú otázku, ktorú zhltol jej nemý úžas.
Soňa systematicky pracovala na mojom prerode. Až oveľa neskôr som si uvedomila, že urobila zo mňa sivú myš, ktorá sa oháňala feministickými heslami a krútila nanajvýš okolo počítača, kým ona otŕčala hriešne výstrihy a vrtela zadkom v značkových handrách nielen pred šéfom, ale aj pred samotným Gregorom…
Príbeh pokračuje…
Presvedčila ma, že správna žena nemá využívať svoju krásu, vzbudzovať žiadostivosť a dráždiť, pretože tak by sa stala iba nástrojom v rukách mužov, ktorí ženami manipulujú a zneužívajú ich. Tak sa moja láska k jednému mužovi menila na bujnejúcu nenávisť k celému mužskému pokoleniu. „Vidíš, ako som dopadla ja,“ bedákala „musím sa šéfstvu pchať veďvieškam, aby som prežila… Vieš, že som sama s malým synom, ale príde čas, keď bude všetko inak,“ zastrájala sa. Netušila som že tým „inak“ mala na mysli taký parádny úlovok, ako bol Gregor. Svitlo mi až neskôr.
Na onom firemnom večierku sa mi totiž Gregor znenazdajky prihovoril, mne sa podlomili kolená, najmä po jeho slovách, že som krásna žena, ale mám zrejme nejaké trápenie, keďže som sa akosi opustila. Celý večer sa mi venoval a zdôraznil, že je rád, že sa konečne môžeme porozprávať. A tak vyplávala na povrch pravda o Soniných intrigách, o tom, ako ma ohovárala a šírila o mne, že som tvrdá a neznesiteľná feministka, ktorá neznáša mužov a neodpustila si ani uštipačné poznámky týkajúce sa môjho výzoru ba dokonca sexuálnej orientácie!
Riadna studená sprcha! Gregorove úprimné slová ma však presvedčili, že Soniným rečiam ani na chvíľu neuveril. Jeho záujem a túžba spoznať ma roztopili ľady. Bolo to akoby mi do žíl napumpovali živú vodu, všetky jedy zo mňa obratom vytiekli a oči sa mi otvorili dokorán. Soňa po ňom totiž pálila a všemožne sa ho usilovala dostať, veď okrem toho, že bol neodolateľný, ani jeho konto nezívalo prázdnotou. A Soňa nehľadala len posteľové dobrodružstvo, ale aj životnú istotu a keďže vedela o mojej náklonnosti k Gregorovi a vybadala, že ani ja nie som ľahostajná jemu, potrebovala sa rafinovane zbaviť potenciálnej sokyne.
S Gregorom sme si hrkútali celý večer, pričom som si so zadosťučinením všímala Sonine nenávistné pohľady, okorenené zadržiavanými slzami. Nakoniec svoju prehru nezvládla a z večierka sa vytratila. Gregor ma celkom dostal poklonou, ktorá by odzbrojila každú ženu. Rozpovedal mi príbeh o istom talianskom maliarovi, ktorý raz dáme svojho srdca povedal, že jej krása je dokonalý súlad jednotlivých častí, pričom nikde netreba nič pridať, ubrať alebo zmeniť.
Po večierku ma odprevadil domov, lúčili sme sa nezabudnuteľným bozkom a ja som si v duchu dávala všemožné predsavzatia. Na druhý deň som letela za sestrou, vymietli sme niekoľko značkových butikov a čerešničkou na torte bol kozmetický kufrík, plný luxusnej kozmetiky, ktorú som v poblúznení mysle odvrhla a sestra prozreteľne zachránila. Vedela som, že už sa do sveta nepustím bez obľúbeného rúžu s tajomným nádychom zrelých višní či laku na nechty, ktorý podčiarkne bezchybný tvar mojich rúk. A korunou mojej dokonalej ženskosti bude pár kvapiek obľúbenej vône „INCREDIBLE ME”, vedela som, že práve tá vyzdvihne moju zmyselnosť, sebaistotu, eleganciu…
Keď sme sa s Gregorom stretli pred luxusnou reštauráciou, kam ma pozval na večeru, viac ako drahocenný šperk, ktorý mi v ten večer daroval, ma podnes hrejú jeho slová plné obdivu – dodnes som jednoducho jeho slečna „Incredible“.
Mária Bartošová
18 August, 2009